Jezuiti



sob23062018

Salus Populi Romani

Salus Populi Romani

V závere apríla navštívil dominikánsku komunitu v Košiciach sekretár Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme Mons. Cyril Vasiľ. Pri svojej návšteve odovzdal komunite dar Svätého Otca Františka, ktorý venoval Košickému dominikánskemu kostolu. Pápežov votívny dar potom za spevu akatistu vložil arcibiskup Vasiľ do kópie Ikony Salus Populi Romani, ktorej originál sa nachádza v Ríme. Na druhý deň nasledovala v dominikánskom kostole pontifikálna svätá omša, pri ktorej sekretár Kongregácie pre východné cirkvi požehnal ikonu Salus Populi Romani - Populi Cassoviensis. Slávnosť požehnania, ktorej prenos vysielala TV Lux a Rádio Lumen, umocnila duchovné puto košického chrámu so starobylou pápežskou Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Košický dominikánsky chrám sa tým stáva pútnickým miestom pre mariánskych ctiteľov z blízkeho i širokého okolia.

Obraz Salus Populi Romani
Ikona Salus Populi Romani, Božej Matky Márie s dieťaťom, je v Ríme umiestnená na oltári v chráme Santa Maria Maggiore. V IX. storočí, kedy baziliku navštívili sv. Cyril a Metod, ikona bola umiestnená pri dverách chrámového baptistéria. Dnes je obraz vystavený naľavo od hlavného oltára, v chrámovej kaplnke, ktorá sa nazýva Capella Paolina. Obraz je namaľovaný na hrubej cédrovej doske s rozmermi 117 x 79 cm. Zobrazuje scénu, pri ktorej Matka objíma pravou rukou dieťa sediace na ľavej ruke Panny Marie. Je oblečená do tmavomodrého plášťa so zlatým lemovaním. Dieťa Ježiš drží v ľavej ruke knihu a zdá sa, že sa pozerá na Matku. Väčšina obrazov Bohorodičky zobrazuje Máriu, ako pravou rukou ukazuje na Krista s pohľadom upretým na ľudí. Na rímskej ikone má Bohorodička na prostredníku pravej ruky namaľovaný prsteň, ktorý bol v dobovom vnímaní chápaný ako znak dôstojnosti a hodnosti. Tento typ mariánskych obrazov sa nazýva „Hodegetria“, čo v preklade znamená „ukazujúca na cestu“. Autorstvo obrazu Salus Popoli Romani je prisudzované sv. Lukášovi, ktorý ho namaľoval v Jeruzaleme, odkiaľ ho sv. Helena v IV. storočí dopravila do Konštantínopolu. Dnes však nevieme dostatočne vystopovať históriu obrazu spred dvanásteho storočia. Obraz Bohorodičky sa medzitým v početných kópiách rozšíril po celom svete. Veľkú zásluhu na šírení mariánskej úcty spojenej s týmto obrazom má Spoločnosť Ježišova, ktorú založil sv. Ignác z Loyoly v XVI. storočí. Sv. Ignác slúžil práve v tejto bazilike svoju prvú svätú omšu na Vianoce v r-ku 1538. Jeho tretí nástupca, sv. František Borgia, v roku 1569 dosiahol od kapituly kanonikov výnimočné dovolenie zhotoviť kópiu tohto obrazu. Úctu obrazu jezuiti potom rozšírili na miestach svojich misijných pôsobísk (Latinská Amerika, Stredná Európa). Vďaka ním sa obraz z chrámu Santa Maria Maggiore stal súčasťou pravoslávnej ikonografie napríklad aj v Etiópii.

Chrám Santa Maria Maggiore
História chrámu, v ktorom je obraz uchovávaný, odvádza svoj pôvod od zjavenia Panny Márie rímskemu patricijovi Jánovi a pápežovi Libériovi. Obom prikázala, aby postavili chrám na tom mieste v Ríme, ktoré im ráno označí znamením. V noci zo 4. na 5. augusta 358 sa na rímskom pahorku Eskvilino objavil sneh. Pápež vyznačil obrysy chrámu priamo do snehu a stavitelia zakrátko postavili prvý chrám. Libériov pôvodný mariánsky kostol stál pod dnešnou apsidou chrámu Santa Maria Maggiore. Jeho existenciu potvrdil prieskum v minulom storočí, ktorý na tomto mieste našiel pôvodné staré murivo. Dejiny dnešnej baziliky sa začínajú krátko po skončení koncilu v Efeze v roku 431. Cirkevný snem priznal Panne Márii titul Theotokos, Bohorodička, čo vyvolalalo aj nové stavebné nadšenie v Ríme. Krátko nato sa realizovala stavba veľkolepej baziliky v časoch pápeža Sixta III. (432-440). Chrám bol situovaný tak, aby bol centrom verejného života, akými v starom Ríme boli fóra. Bazilika mala baptistérium a stála neďaleko hlavného pápežského sídla, čím plnila funkciu, ktorú má dnes farnosť.

Mariánska tradícia
V diele Život sv. Konštantína nachádzame opis miesta, na ktorom sa v Ríme odohral akt schválenia staroslovanskej liturgie. V historických premeňoch sa uvádza: „Keď pápež prijal slovanské knihy, posvätil ich a položil v chráme Svätej Márie, ktorá sa volá Fatné (Pri jasličkách) a spievali nad nimi liturgiu.“ Táto udalosť sa odohrala v Bazilike Santa Maria Maggiore niekedy medzi Vianocami v roku 867 a marcom v roku 868. Liturgiu v pápežovej prítomnosti slúžil vtedy pravdepodobne sv. Konštantín- Cyril, ktorý bol jediný kňaz v skupine veľkomoravských pútnikov. Pre každého Slovana sa návšteva rímskej baziliky S. Maria Maggiore môže stať príležitosťou k vďačnej spomienke na to, že vďaka Cyrilovi a Metodovi, ako aj vďaka jasnozrivosti pápeža Hadriána, sa práve tu symbolicky otvorili pre slovanské národy brány Cirkvi a možnosť chváliť pravého Boha vlastným jazykom. Návšteva tejto baziliky je spojená aj s modlitbou pred najuctievanejšou mariánskou ikonou. Pri ikone Matky, ktorú si rímsky ľud uctieval ako svoju záchrankyňu, slovanskí apoštoli jej zverili svoje apoštolské dielo. V súčasnosti sa kópia obrazu stala jedným zo symbolov Svetových dní mládeže. Panna Mária, vyobrazená s dieťaťom na rukách, je patrónkou žien očakávajúcich počatie, a tiež ľudí trpiacich chorobami zraku, športovcov i turistov.

Pripravili: Margita Stančíková, Milan Hudaček SJ
Leták Akcie 365 na máj

Spiritualita

Spiritualita

Pobožnosť

Spoločnosť

Zasvätený život