Jezuiti



str15082018

Spomienka na Sviečkovú manifestáciu a odkaz pre nás k životu v podobnej evanjeliovej odvahe

Pamätník Sviečkovej demonštrácii na Hviezdoslavovom námestí.

Pred 30 rokmi komunistický režim potlačil pokojné zhromaždenie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu v Bratislave. V Československu toto podujatie z 25. marca 1988 vošlo do dejín ako Sviečová manifestácia. Na Hviezdoslavovom námestí vtedy zástup modliacich sa veriacich so svieca-mi v rukách násilne rozohnali príslušníci verejnej a štátnej bezpečnosti. Ide o jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v Československu. Udalosti spred 30 rokov si tisícky ľudí pripomenuli v uplynulých dňoch sériou viacerých podujatí v Bratislave. Odštartovala ich manifestácia za život a spravodlivú spoločnosť pre všetkých. Program pokračoval mládežníckou svätou omšou so sviečkovým sprievodom, rekonštrukciou policajného zásahu proti Sviečkovej manifestácii, slávnostnou svätou omšou, modlitbovým zhromaždením, kladením vencov pri pamätníku a koncertom v Slovenskej filharmónii - Redute. Pri kladení vencov sa zhromaždeným prihovoril organizátor zhromaždenia spred tridsiatich rokov pán František Mikloško.

 

Odhodlanosť zachovať dedičstvo otcov
„Sviečková manifestácia i spomienka na ňu nám vyjadruje celú komunistickú éru, jej krutosť i začiatok jej porážky“, povedal František Mikloško a pokračoval: „Mučeníci z čias komunizmu sú a navždy zostanú symbolom tej doby. Oni boli nositeľmi slobody v našej krajine a zo-stávajú vždy našou pýchou. Ich vernosť a utrpenie nám dali sebavedomie, že v roku 1989 sme s hrdosťou a pokojne mohli pozrieť do tváre vyspelých krajín Európy a sveta. Ak hovoríme o Sviečkovej manifestácii ako o prvom záblesku porážky komunizmu v Československu i v Európe, spomienka na ňu nám zároveň hovorí o fascinácii dejinami, o krehkosti a nevypočíta-teľnosti dejín. Človek vo vypätých chvíľach života odkrýva svoju identitu. Rovnako je to s národom. Toto sa udialo pred 30. rokmi na tomto námestí. Ohrozený brutálnou silou slovenský človek s modlitbou na perách nezutekal, ale zotrval verne na svojich požiadavkách, lebo bol presvedčený o ich správnosti. Sila tohto nenásilného odporu patrí k najvýraznejším charizmám nášho človeka. My sme neprežívali dejiny víťaznými vojnami a porážkami. My sme kráčali dejinami s vnútornou odhodlanosťou zachovať dedičstvo svojich otcov. Viera v Boha, úcta k tradícii a k základným hodnotám ako rodina, pohostinnosť, ako malý národ, možno istá dávka skepsy k urýchleným rozhodnutiam, nám dávali silu žiť a rozvíjať sa. V našich dejinách boli aj zrady, kolaborácie, utláčanie bezbranných, ale, vďaka Bohu, vždy sa našli ľudia, ktorí v rozhodujúcich chvíľach ukázali odvahu a narysovali ďalšie smerovanie spoločnosti na Slovensku.

Slobodné a spravodlivé Slovensko
Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský pri sv. omši vo výročný deň spomienky povedal: „Účastníci Sviečkovej manifestácie žiadali náboženskú slobodu, menovanie biskupov do uprázdnených diecéz a dodržiavanie občianskych práv. Vtedy ešte neboli sociálne siete, ani internet, a komunistický režim robil všetko preto, aby manifestácii zabránil. Napriek tomu sa v hlavnom meste zišli tisíce ľudí, aby so sviečkami v rukách a s modlitbou na perách volali po slobode. Polícia ich rozháňala a niektorých aj uväznili. Režim si zavrel oči pred tým, čo sa v spoločnosti dialo. Preto si aj dnes veľmi želám, aby sme žili v slušnej krajine. Modlím sa za spravodlivé a za slobodné Slovensko. Za Slovensko slobodné od korupcie, mafie, rodinkárstva a, ako biskup, dodám: Modlím sa za veriace Slovensko - slobodné od hriechu. K tomuto ideálu je potrebná zmena našich ľudských sŕdc. Naša spoločnosť nemôže byť tvorená individualistami, ktorí hľadia len na seba, na vlastnú pravdu, na vlastné potreby, na svoj záujem. Členovia dobrej spoločnosti musia cítiť zodpovednosť za druhých a mať úprimnú vôľu s nimi vychádzať. Nepýtajú sa len: Čo môže moja krajina urobiť pre mňa? Ale pýtajú sa aj: Čo môžem ja urobiť pre moju krajinu? Nerozmýšľajú len, ako sa stať bohatými a mocnými, ale ako ochrániť chudobných a slabých. Nechcú čo najviac ťažiť pre seba, ale premýšľajú, ako dať podiel na úspechu aj ostatným. Za hrdinstvo nepokladajú len víťazstvo, porážku oponentov, dokázanie vlastnej pravdy, ale schopnosť uznať svoju chybu a s druhým vyjsť - ako človek s človekom. Inak zostaneme odsúdení na nekonečné hádky tzv. "bezchybných". Niektorí sa dnes, žiaľ, správajú, akoby sloboda a mier boli všedné, akoby za ne nebolo treba ďakovať. Možno sa nazdávajú, že sme iní a lepší. Nuž v čom sme my lepší, než tí, ktorí trpeli za vieru, ale slobody sa nikdy nedožili? Obávam sa, že toho veľa nevyrátame. Máme odvahu domnievať sa, že slobodu a pokoj sme si zaslúžili, že nám patria, že s nimi môžeme navždy rátať? Otvorme oči a zmeňme takéto zmýšľanie! Spravodlivosť, o ktorej sa dnes toľko rozpráva, neznamená len nekradnúť, ale znamená správať sa ku každému človeku ako k človeku. Spravodlivosť nedosiahneme, ak nezačneme od tých najslabších. Evanjelium života nás učí, že spoločnosť nemôže byť skutočne spravodlivá, ak negarantuje ochranu bezbranných. Nastúpme každý z nás konkrétnym spôsobom na cestu pokánia. Aby svetlo Krista nevyhaslo pre naše sebectvo!“ povedal v Dóme sv. Martina bratislavský arcibiskup.
Poslednou nedeľnou časťou programu bol slávnostný koncert v Slovenskej filharmónii - Redute. Zúčastnili sa na ňom a s príhovorom vystúpil bývalý prezident Spolkovej republiky Nemecko Joachim Gauck, zástupcovia parlamentu, predstavitelia diplomatického zboru, cirkví, náboženských a občianskych spoločností a laických organizácií.

Pripravili: Margita Stančíková, Milan Hudaček SJ
Leták Akcie 365 na apríl

Foto: Pamätník Sviečkovej demonštrácii na Hviezdoslavovom námestí.

Spiritualita

Spiritualita

Pobožnosť

Spoločnosť

Zasvätený život